Biografiske daty
|
1863
|
16. apryla narod¼i
so Ludvík Kuba w Podìbradach jako druhe z 13 d¼ìæi zamkarskeho mi¹tra
Ludvíka Kuby a jeho mand¼elskeje Anny, rod¼. Mik¹ovskeje
|
|
1868
- 1877
|
wopyt zjawneje ¹ule a mì¹æanskeje ¹ule w Podìbradach |
|
1877
|
pospyta zastupiæ
do Akademije tworjaceho wumì³stwa w Praze, na pøeæe star¹eju zapoèa dwulìtny
studij na pi¹æelowej ¹uli w Praze wopyty w rìzbarni Bohnslava/Schnircha |
|
1879
|
zastup do wuèerskeho wustawa w Kutnej Horje |
|
1880
|
za³o¾i towarstwo "Ko¶ciuszko" za pìstowanje pól¹æiny, wuknje rusce |
|
1882
|
wudawa litografisce rozmno¾ene "Spìwy èìskos³owakskeho ludu" |
|
1883
|
wot 1. septembra pomocny wuèer w ®i¾elicach pola Chlumeca nad Cidlinu |
|
1884
|
wot 1. januara pøesad¼eny do Sedleca pola Kutneje Hory |
|
1885
|
zakónèi wuèersku karieru a pøesydli so do Podìbrad |
|
1887
|
è³on Maæicy Serbskeje |
|
1888
|
wopyt priwatneje molerskeje ¹ule Karela Liebschera w Praze |
|
1891
|
zastupi jako hospitant do Macimiliana Pirneroweje ¹ule na Praskej Akademiji tworjaceho wumì³stwa |
|
1893
|
rozeñd¼e so z M. Pirnerom, nazymu do Parisa studij na priwatnej akademiji wumì³stwa Julian |
|
1895
|
zakónèi pøebytk
w Parisu wo¾eni so z Olgu Joujovej z Èìskich Buddìjovicpøesydli so do Mostara (Hercegowina) |
|
1896
|
Mostarhody do Mnichowazastupi do priwatneje ¹ule s³owjenskeho molerja Anty A¾by |
|
1904
|
w nalìæu wotchad z Mnichowa narod¼i so syn Ludvíkw decembrje pøesydlenje do Wiena |
|
1905
|
sta so z è³onom towarstwa "Hagebund", z kotrym¾ pozd¼i¹o te¾ we wukraju wustaja, tak na pø. w Londonje, Romje, Drje¾d¼anach a Venedigu |
|
1907
|
pomjenowa so za è³ona wubìrka za wudawanje d¼ì³a "Volkslied in Österreich" |
|
1909
|
delegat na zjìzd¼e Mjezynarodneho hud¼bneho towarstwa we Wienje, hd¼e¾ pøedno¹owa¹e wo istrodalmaciskej pìsni |
|
1910
|
Moderna galerija w Praze nakupi 3 wobrazy 1911 |
|
1911
|
w nalìæu nawrót
do Èìskeje zasydli so w Praze-Smíchovje |
|
1915
|
pøeæehnje ze Smíchovskeho bydlenja do Prahi-Karlína, Na Stìlnici èo. 4 |
|
1922
|
towarstwo "Hudební Matice Umìlské besedy" pøewza starosæ wo wudawanje zbìrki "Slovanstvo ve svých zpìvech" |
|
1923
|
serbski rjad swj. Sawy II. rjadownje èestny è³on Maæicy Serbskeje |
|
1924
|
statna nakup 56 ³u¾iskich wobrazow za Narodopisny muzej w Praze |
|
1926
|
prezident Masaryk poskiæi statne subwencije za zakónèenje "Slovanstvo ..." |
|
1928
|
pøedno¹k na Praskim zjìzd¼e Mjezynarodneje komisije za ludowe wumì³stwo, Commission Internationale des Artes populaires (CIAP)pomjenowa so za zastupnika ÈSR w CIAP |
|
1929
|
wobd¼ìli so na 1. posed¼enju CIAP w Parisu a Bernjeè³on wìdomostneje sekcije mjezynarodneje wustajeñcy ludoweho wumì³stwa a narodopisa |
|
1930
|
wobd¼ìli so na mjezynarodnym zjìd¼e CIAP w Romje, hd¼e¾ pøedno¹owa¹e "Wo zakonjach ludoweje pìsnje" |
|
1931
|
bo³harske myto Sarafowa za "Slovanstvo ..." |
|
1932
|
w Bøeznicy wotewrì so Kubowa wustajenska ¾urla |
|
1933
|
ródne mìsto Podìbrady spo¾èi k 70. narodninam titul èestneho mì¹æana |
|
1935
|
wuñd¼e monografija
Kovárna wo Kubowym molerskim tworjenju pomjenowa so za è³ona Juhos³owjanskeje akademije w ZagrebjeModerna galerija w Praze nakupi 5 wobrazow |
|
1936
|
5. meje spo¾èi jemu Karlova uniwersita w Praze titul doktora filozofije honoris causa |
|
1937
|
wuzwoli so jako rjadny è³on Èìskeje akademijeè³on delegacije na wustajeñcy èìskos³owakskeho wumì³stwa w Moskwje |
|
1939
|
krajne myto za molerjow |
|
1943
|
Unija èìskich powo³anskich hud¼bnikow pomjenowa Kubu za èestneho è³ona |
|
1945
|
k èestnemu profesorej
Akademije tworjaceho wumì³stwa w Praze powo³any 9. nowembra spo¾èi so Kubje titul "Narodny wumì³c" wìnuje milion krónow (Kès) S³owjanskemu wustawej k za³o¾enju fondsa za wìdomostne slìd¼enje w nìhdy¹ich teritorijach Po³obskich S³owjanow |
|
1946
|
wuñd¼e wulka monografija Miroslav Míèka, Vitìzslav Nezvala, Jaroslav Stiller a Václav Vilem ©techa "Ludvík Kuba - malíø" |
|
1956
|
30. nowembra zemrì tøiad¼ewjeæd¼esatlìtny Ludvík Kuba w Praze 1956 |
®ór³o: "Moler Ludvík Kuba a £u¾ica", Katalog k wustajeñcy Serbskeho muzeja Budy¹in 23. 5. - 19. 9. 1993